Štítnik ev. a. v. kostol

Úchvatný gotický kostol stojí v Štítniku od 13. storočia. Pôvodne malý kostol dali Štítnickí, vetva rodu Bubekovcov, prestavať v 2. tretine 14. storočia na trojloďovú baziliku. Všetky gotické okná pochádzajú z poslednej tretiny 15. storočia, pričom mohutná veža bola dostavaná až v 2. tretine 18. storočia. Nástenné maľby (z viacerých etáp od polovice 14. storočia až do začiatku 16. storočia) vyhotovené v prevažnej miere talianskou freskovou technikou pokrývali pôvodne všetky vnútorné steny kostola.

V interiéri kostola sa nachádza aj cenná liatinová krstiteľnica (1454), neskorogotické stallum (lavica) zo začiatku 16. storočia, vysoký trojstupňový oltár (1636) a renesančný organ.

Upriamte vašu pozornosť na tieto nástenné maľby

Volto Santo

Zaujímavá a námetovo ojedinelá scéna v severnej bočnej lodi zachytáva Volto Santo (Svätú tvár). Je na nej namaľovaná socha z Katedrály sv. Martina v toskánskom meste Lucca. Maľba predstavuje na kríž pribitú bradatú postavu v honosnom rúchu. S výjavom sa spája niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí o sochárovi Nikodémovi, ktorý vyrezával sochu Krista – Kráľa z dreva, no nemal odvahu vyrezať tvár, keďže nevedel ako tvár Spasiteľa naozaj vyzerala. V noci, keď sochár spal, zostúpili z neba anjeli a tvár dokončili. Súčasťou maľby je kľačiaci huslista, ktorému socha pomohla z chudoby zhodením zlatej črievice. 

7 slobodných umení a 2 rímski svätci 

Symboly siedmich slobodných umení sú vyobrazené v špaletách (stenách okenného otvoru) okna v južnej lodi kostola. Ženské postavy v okrúhlych medailónoch s nápisovými stuhami predstavujú základ stredovekého vzdelávania: aritmetika, astrológia, geometria, gramatika, logika (nezachovala sa), muzika (žena s vtáčou hlavou) a rétorika. Podobné zobrazenia siedmich slobodných umení sa objavuje vo francúzskych katedrálach z 12. storočia (Chartres, Sens, Lyon) a v Taliansku v dóme v Siene a Pise.

Pod zobrazením siedmich slobodných umení sú postavy dvoch svätcov – sv. Félix a sv. Adaukt. Ide o mučeníkov žijúcich počas vlády Diokleciána a Maximiána v 3. storočí. Félix ako rímsky kňaz odmietol obetovať rímskym bohom a bol odsúdený na smrť. Mučeníctvo spolu s ním prijal aj Adaukt.

Jonáš a ryba

Výjav zo starozákonného príbehu o Jonášovi a veľrybe sa objavuje na nástennej maľbe v južnej bočnej lodi kostola. Prorok Jonáš strávil tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby. Poslaním Jonáša bolo kázať obyvateľom mesta Ninive, no Jonáš od svojho poslania najprv všemožne utekal. Nakoniec však do Ninive prišiel a jeho kázanie prinieslo mestu pokánie. Časti príbehu o Jonášovi a veľrybe sa nachádzajú aj na ďalších dvoch miestach kostola –  ako reliéf v nadstavci hlavného oltára a ako tabuľová maľba na jednom z epitafov (náhrobných nápisov). Motív Jonáša je tiež v logu kostola.