{"id":725,"date":"2024-02-23T11:43:50","date_gmt":"2024-02-23T10:43:50","guid":{"rendered":"https:\/\/www.gotickefresky.sk\/?page_id=725"},"modified":"2024-03-12T14:08:03","modified_gmt":"2024-03-12T13:08:03","slug":"kyjatice","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.gotickefresky.sk\/hu\/kyjatice\/","title":{"rendered":"Ki\u00e9te"},"content":{"rendered":"

<\/span><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>

Kyjatice<\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>

Kyjatice, ev. a. v. kostol<\/b><\/p>\n

Kostol\u00edk v Kyjaticiach poch\u00e1dza z konca 13. alebo za\u010diatku 14. storo\u010dia. Ide o p\u00f4vodne opevnen\u00fd rom\u00e1nsko-gotick\u00fd jednolo\u010fov\u00fd kostol s presbyt\u00e9riom, pristavanou ve\u017eou na v\u00fdchodnej strane a sakristiou na severnej strane. V are\u00e1li sa nach\u00e1dzaj\u00fa, dnes u\u017e len ruiny, b\u00fdvalej \u0161koly a fary.<\/p>\n

Za m\u00farmi kostola objav\u00edte unik\u00e1tne n\u00e1stenn\u00e9 stredovek\u00e9 ma\u013eby, ktor\u00e9 poch\u00e1dzaj\u00fa z 2 et\u00e1p – z konca 14. storo\u010dia (presbyt\u00e9rium, v\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak) a z prvej polovice 15. storo\u010dia (severn\u00e1 stena lode). Fresky boli po prijat\u00ed reform\u00e1cie zabielen\u00e9, objavil ich Istv\u00e1n Gr\u00f3h v roku 1894, n\u00e1sledne boli op\u00e4\u0165 zama\u013eovan\u00e9. Re\u0161taurovali sa v 80. rokoch 20. storo\u010dia.<\/p>\n

Upriamte va\u0161u pozornos\u0165 na tieto n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby<\/p>\n

Posledn\u00fd s\u00fad<\/b><\/p>\n

Unik\u00e1tna monument\u00e1lna ma\u013eba Posledn\u00fd s\u00fad na severnej stene lode kostola poch\u00e1dza pravdepodobne z roku 1426. V strede ve\u013ek\u00e9ho kruhu je Je\u017ei\u0161 v mandorle. Po jeho bokoch s\u00fa anjeli s Arma Christi (n\u00e1stroje jeho umu\u010denia). Kristus s\u00fadi \u017eiv\u00fdch i m\u0155tvych, vst\u00e1vaj\u00facich z hrobov a rozde\u013euje ich na spravodliv\u00fdch a ods\u00faden\u00fdch. Dev\u00e4\u0165 pol\u00ed kruhu predstavuje n\u00e1stup deviatich osobit\u00fdch anjelsk\u00fdch ch\u00f3rov a z\u00e1stupov v\u00ed\u0165aznej cirkvi. Ma\u013eba pripom\u00edna ilustr\u00e1cie v rukopisoch sv. Hildegardy z Bingenu.<\/p>\n

Anjel s 2 korunami a \u010deln\u00e1 stena presbyt\u00e9ria<\/b><\/p>\n

Postava anjela s dvoma kr\u00e1\u013eovsk\u00fdmi korunami sa nach\u00e1dza na v\u00fdchodnej strane presbyt\u00e9ria kostola v hlbokom osten\u00ed v\u00fdchodn\u00e9ho kruhov\u00e9ho okna. Historik umenia Milan Togner uva\u017eoval, \u017ee je to postava sv. \u013dudov\u00edta z Toulouse. \u013dudov\u00edt z Toulouse je sv\u00e4tec z dynastie Anjouovcov, syn Karla II. neapolsk\u00e9ho a uhorskej princezny M\u00e1rie z rodu Arp\u00e1dovcov. \u013dudov\u00edt sa vzdal n\u00e1roku na tr\u00f3n v prospech mlad\u0161ieho brata a vst\u00fapil do franti\u0161k\u00e1nskeho r\u00e1du. Nesk\u00f4r sa stal biskupom v Toulouse. Nad v\u00fdjavom anjela je nama\u013eovan\u00fd \u017eehnaj\u00faci Boh Otec v mandorle *a po stran\u00e1ch dve \u017eensk\u00e9 k\u013ea\u010diace postavy. V ni\u017e\u0161om p\u00e1se je skupina \u0161tyroch sv\u00e4t\u00edc a apo\u0161tola.<\/p>\n

*Mandorla = typick\u00e1 stredovek\u00e1 ozdoba, najm\u00e4 v rom\u00e1nskom slohu, ov\u00e1lna alebo elipsovit\u00e1 sv\u00e4to\u017eiara okolo Kristovho majest\u00e1tu (Krista – vl\u00e1dcu sveta) v tvare mandle. Sv\u00e4to\u017eiara v tvare mandle obop\u00ednaj\u00face telo cel\u00e9ho bo\u017estva.<\/p>\n<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>

Posledn\u00fd s\u00fad<\/h5><\/div><\/div>\"Krst<\/a><\/span><\/div><\/div><\/div>
Anjel s 2 korunami a \u010deln\u00e1 stena presbyt\u00e9ria<\/h5><\/div><\/div>\"Krst<\/a><\/span><\/div><\/div><\/div>
Freska<\/h5><\/div><\/div>\"Krst<\/a><\/span><\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>